Kávový sen - Brazília

Človek začína, spoznáva a učí sa stále. Tak to bolo aj u mňa na začiatku. Prečo káva? Baristike som sa začala venovať ako druháčka na našej škole, teda zatiaľ len dva roky. Prvým podnetom bolo, keď som videla v kaviarni  hotelovej akadémie, ako sa spolužiaci  stretávajú  a pripravujú kávu. Bolo to na konci druhého ročníka. Vtedy som si povedala, že po prázdninách musím začať aj ja chodiť do rozbiehajúceho sa krúžku. Na začiatku tretieho ročníka krúžok  získal potrebný inventár a  s pomocou pána profesora pozvolávali študentov. Chceli im ukázať, ako to v baristickom krúžku vyzerá a čo všetko sa môžeme naučiť. Odhodlala som sa a prišla som sa pozrieť. Začali s prípravou espressa, neskôr pripravili mliečne nápoje a dali nám možnosť si to vyskúšať. Skúsila som. Neskôr pokračovali ukážkou alternatívnych príprav, kde nám vysvetlili, že vynikajúcu kávu  si môžeme pripraviť aj doma bez drahej techniky. Sama som  všetkému ešte veľmi nerozumela a bolo  ťažké to pochopiť počas dvoch vyučovacích hodín. Povedala som si: áno, chcem vedieť o káve a jej príprave viac. A tak som tu...

Keď si človek myslí, že už vie, príde na staré známe sokratovské: „Viem, že nič neviem.“Vždy sa mám čo učiť, vždy mám čo spoznávať.

A ako som sa dostala na kávovú plantáž do Brazílie?  Vďaka súťažiam, ktoré škola podporuje. Súťaže organizovala Academy of coffee a vďaka nim a zároveň s nimi som bola aj na kávovej plantáži. Konala sa  séria súťaží, každá z nich sa boduje a na záver sa všetky body  spočítajú. Hlavnou výhrou je môj splnený kávový sen - Brazília.

Sao Paolo – Octavio café

Naša cesta za kávovým dobrodružstvom začala v Sao Paole.  Na letisku nás už čakal vodič, ktorý nás priamo odviezol do centra mesta k nádhernému a najväčšiemu coffeeshopu v Sao Paule „Octavio café“, ktoré má tvar kávového zrna. Atmosféra v Octavio café hneď upútala pozornosť. Ľudia hmýriaci sa a šum slov, ktorý sa niesol v celom priestore. Prišli sme tam práve na obed, keď bola najväčšia špička a každý si vychutnával svoju šálku kávy s príjemnou spoločnosťou. Baristi za barom pracovali ako o život, s cieľom pripraviť tú najlepšiu šálku kávy každému hosťovi, čašníci pobehujúci v priestore prinášali hotový produkt  - voňavú a chutnú kávu.

Po prehliadke krásneho dvojpodlažného priestoru, dekorovaného zmysluplnými obrazmi čo dodávalo celému priestoru ten správny šmrnc, prišiel čas už aj na našu šálku kávy. Sadli sme si k baru a po výbere rôznych druhov príprav kávy sme sledovali prácu baristov. Všetci sme chceli ochutnať všetko, ale to bohužiaľ, nejde. V mlynčeku mali práve zmes yellow catuai a acaia 100% arabiky z Brazílie, ktorá chutila výborne aj v espresse, aj vo mliečnom nápoji. Hneď po uspokojení našej - potreby po dlhej ceste si vychutnať dávku správne pripravenej kávy, sa dostal na rad aj obed. V jedálnom lístku sme našli kávový steak. Samozrejme, nikto z nás nemohol odolať. Veď predsa to, čo je s kávou, nikdy nemôže byť zlé! Neodolateľná kombinácia! A ešte navyše,  tanier bol ozdobený kávovými čerešňami a kávovými listami. V Octavio café sme sa zdržali dosť dlho,  a preto sme nemali dostatok času, aby sme preskúmali viac.  Tak sme aspoň sledovali krásy Sao Paola z auta, s mysľou už na kávovej plantáži.

 

Farma O´Coffee

Ešte v ten istý deň po krátkom lete brazílskym  vnútrozemím, nás šofér z letiska zaviezol priamo na farmu O´Coffee.

Privítali nás nezabudnuteľným spôsobom - spoločnou večerou ako vo veľkej rodine, počas ktorej sme sa vzájomne spoznávali. Na ďalší deň sme si prezreli sídlo O´Coffee,  kde sa nachádzala aj obrovská farma. Pustili nás aj za bar a  mali sme možnosť vyskúšať si prácu s ich produktami, rôzne alternatívne metódy prípravy kávy a tiež prácu s kávovarom.

Ale to bol len začiatok...

Konečne! Neuveriteľne som sa tešila na prehliadku celej farmy. Ukázali nám mladé kávovníky, ktoré budú mať prvé plody až o tri roky. Už bolo po zbere kávy, a tak sme na stromoch nevideli kávové čerešne. Ešte chvíľočku som musela počkať, kým uvidím kávovú čerešňu!  Ale nevadilo nám to,  lebo sme vedeli, že nás čakajú ďalšie farmy v iných častiach Brazílie. Dozvedeli sme sa, ako sa treba starať nielen o každú rastlinku, ale aj o pôdu, ktorá rastlinám dodáva potrebné živiny. Videli sme aj časť banánovej plantáže, je tiež súčasťou kávovej farmy, malé banány, ktoré majú dozrieť až v januári. Ale našli pre nás aj malé, z časti dozreté banániky, ktoré sme mohli ochutnať. Tiež sme videli obrovské vodné nádrže, ktoré pomáhajú pri zavlažovaní a spracovaní kávy, cez už spomínanú banánovú plantáž až po domčeky rodín žijúcich na farme. Po prehliadke všetkých rohov farmy, sme si mohli kúpiť jednotlivé vzorky káv, ktoré pestujú.

Večer sme boli pozvaní na  oslavu, ktorú organizujú každý mesiac pri rôznych príležitostiach, ako sú sviatky rôznych svätcov, meniny či narodeniny členov farmy. Tancovali sme v rytme brazílskych piesní. Krásne spestrenie programu a zároveň spoločné rozlúčenie sa s  farmou.  V tretí zároveň pre nás rozlúčkový deň sme si prezreli priestory na skladovanie a praženie kávových zŕn. Na obed už sme odchádzali a mali pred sebou ďalšiu dlhú cestu. Musím priznať, že som mala slzičky na krajíčku pri lúčení a fakt sa mi odtiaľ nechcelo odísť, ale zároveň som vedela, že  ďalšiu časť  výletu mám ešte pred sebou.

 

Parana

Plní smútku, ale aj nadšenia sme sa vrhli na sedemhodinovú cestu autom do Lodriny. Tešili sme sa na spánok a vedeli sme, že ráno nás čaká ďalší zaujímavý program.

Ráno som autobusom spolu s ostatnými účastníkmi z Argentíny, Kórey a Hong Kongu  cestovala do IAPAR centra  - Agronomický inštitút mesta Parana, ktoré je zároveň aj  výskumným centrom kávy. Táto inštitúcia sa venuje výskumu  kávovníka už 45 rokov. Skúmajú rôzne odrody a zároveň ich krížia, aby boli čo najviac odolné voči hmyzu, vlhkosti, zlým podmienkam. Absolvovali sme tam niekoľko  poučných prednášok. Potom sme navštívili dve veľmi zaujímavé miesta inštitútu. Prvým bolo kávové múzeum kávovníkov z rôznych miest Brazílie a druhým ich vlastná farma, na ktorej pestujú krížené kávovníky a testujú ich, ako sa správajú voči hrozbe prírodných faktorov. Nabití  novými informáciami sme pokračovali v našom ďalšom putovaní.

 

Oblasť obratníka Kozorožca

Z Parany sme cestovali do Jacarezinho. Tu sme sa konečne na dlhšiu dobu aj ubytovali.

Hlavný program sa už odohrával v oblasti obratníka Kozorožca - konkrétne v regiónoch Sorocabana a Norte Pioneiro. Tieto regióny sú domovom tisícok fariem, ktorých obyvatelia sú oddaní svojmu dedičstvu – pestovaniu kávy. Ich práca je však veľmi náročná a  kvalita pestovania a dopestovanej úrody častokrát nie je ocenená.

Asociácia Capricornio

Preto vznikla asociácia Capricornio, ktorá pomáha stovkám malých farmárov z celej oblasti. Capricornio bola založená Edgardom Bressanim, ktorý je prezidentom Brazílskej asociácie kávy. Ďalším spoluzakladateľom je Luiz Saldanha. V súčasnosti reprezentuje tretiu generáciu vlastníkov kávovníkovej plantáže Fazenda California. Tretím spoluzakladateľom a partnerom je José Antônio Rezende, vďaka ktorému má každý farmár šancu žiť naplno.

Mali sme rôzne prednášky na rôzne témy: od agronomických postupov, cez pestovanie, produkciu, spôsob ako sa kávové zrná správajú v kávových zemepisných šírkach a ako to ovplyvňuje výslednú chuť kávy, ktorú pijeme. S José Antôniom Rezendem sme sa zase presunuli k farmárom. Jeho prezentácia bola zameraná na  konkrétne príbehy farmárov. Najviac nás zaujal príbeh o farmárovi, ktorý predal aj poslednú sliepku (svoje jedlo), aby si mohol kúpiť pôdu na pestovanie kávy. Teraz všetok svoj zárobok investuje do opravy domu a do jedla pre  svoju rodinu.Taktiež sme mali teóriu a prax zameranú na zber kávy a spracovanie po zbere.

 

Farma California

Luiz Saldanha, jeden zo zakladateľov asociácie,  nám  ukázal jeho Farmu California. Prezreli sme si spracovateľskú stanicu a na vlastnej koži sme si vyskúšali  ako prebieha  zber kávy. A konečne sa mi splnil jeden z mojich snov! Konečne som ochutnala kávovú čerešňu! Ako jej chuť opísať? Káva je predsa ovocie a tak chutí sladko, veľmi podobne ako naša čerešňa .

V California coffee estates sme absolvovali rôzne cuppingy (degustácia vzoriek káv z misiek cuppingovou lyžicou, hodnotí sa celá škála senzorických vlastností) zamerané na zistenie minimálnych rozdielov, ktoré dokážu ovplyvniť výslednú chuť kávy. Jeden z cuppingov bol zameraný na rôzne variety kávy, konkrétne typy spracovania Natural, Pulped Natural a Fully Washed. Každý z týchto procesov ovplyvňuje výslednú chuť kávy. Posledný cupping bol zameraný na vzorky káv od odlišných farmárov. Prakticky sme si tiež vyskúšali praženie kávy, rozdelení do skupiniek účastníkov stáže z rôznych kútov sveta.

 

 

 

Farma Fazenda Bananal

Ďalšia farma - Fazenda Bananal. Nedokážem slovami opísať,  aké to bolo úžasné ! Človek to naozaj musí zažiť !

Farma patrí už štvrtej generácii rodiny. V súčasnosti na nej žije matka s dcérou.  Celý svoj život zasvätili svojmu rodinnému dedičstvu,  čoho dôkazom je pamätné múzeum ich rodine.

Fakt, že na farme žijú len ženy, dýcha z každého rohu farmy. Všade ručne vyšívané  obrúsky,  záclony alebo dekorácie. Vzácnych hostí si uctievajú tradičnými jedlami a  strieborným rodinným inventárom, čo sme na vlastnej koži aj zažili pri spoločnej večeri v ich nádhernom dome.

Keď mi pri odchode mama majiteľky s obrovskou láskou veľkorysosťou začala rozprávať detailnejšie o kávovej plantáži a múzeu, z očí mi kvapla nejedna slza:

„Ste tu vítané hoci kedy, kedy prídete, dvere a našu náruč máte otvorenú".

Nedokážem opísať moje pocity slovami. To, čo som tam zažila, ma posunulo o neuveriteľne veľký krok ďalej. Nová kultúra, spoznávanie nových ľudí, získanie  nových informácií, nových vedomostí a poznatkov, o ktorých som si nikdy nepredstavovala, že ich treba riešiť.  Mnoho odborníkov - baristov sa na tieto zaujímavé miesta nikdy nedostane. Získať vedomosti z čítania môže každý z nás, ale vidieť a spoznávať svet kávy reálne,  je obrovský rozdiel. Dostala som sa veľmi blízko a oveľa hlbšie k spoznávaniu kávy od zrna až po šálku (from seed to cup).

Michaela Krajčovičová 5. A