Exkurzia- 3.B (3.10.´11-4.10. ´11) (Dolný Kubín,Oravský hrad,Habovka,Osvienčim,Krakov)

Ešte teraz mám v čerstvej pamäti chvíľu, keď sme sa dozvedeli že dlho očakávaná a sľubovaná exkurzia  na Oravu a do Poľska sa naozaj uskutoční. Boli sme nadšení, plní očakávaní a šťastní že opäť budeme spolu ako trieda- kolektív a utužíme naše veľmi dobré kamarátske vzťahy, zažijeme veľa zábavy, ale takisto spoznáme, uvidíme a dozvieme sa niečo nové a tým si rozšírime aj naše vedomosti.

V pondelok  3.10. 2011 okolo 08.45 sme sa my žiaci 3.B začali zbiehať na parkovisku Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera a nedočkavo čakať na autobus. Hneď na začiatku s nami triedna profesorka prebrala všetky technické záležitosti ohľadne exkurzie a mohlo sa nastupovať. Cesta prebiehala v pohodovej nálade a pokoji. Prvú hodinovú pauzu sme dostali v Žiline v obchodnom dome, kde sme si ponaťahovali končatiny, sadli na kávu alebo čaj a dokúpili potrebné suroviny na večernú sľubovanú grilovačku. Ďalším miestom zastavenia bola reštaurácia v Trusalovej ,kde sme sa mali poriadne naobedovať. Reštaurácia bola perfektná, jedlo takisto a našťastie nám od rána počasie prialo tak sme sa mohli usadiť na terase, kde nás príjemne hrialo slnko. Neskôr s plnými žalúdkami sme opäť mohli nasadnúť do autobusu a pokračovať v ceste do Dolného Kubína, na Oravský hrad a nakoniec na Habovku. Cestu sme mali vyplnenú referátmi ,ktoré sme čítali podľa toho na akom mieste sa nachádzame. Dozvedeli sme sa z nich niečo nové o Martinovi Kukučínovi, P.O. Hviezdoslavovi alebo napríklad o meste Žilina.

Po príchode do Dolného Kubína nás čakala návšteva Múzea P.O. Hviezdoslava, knižnice Vavrinca Čaploviča. Tu sme sa dozvedeli veľmi veľa zaujímavostí ohľadom  údržby a starania sa o staré  zachovalé knihy a múzeum nám priblížilo aj vďaka sprievodkyni život a tvorbu P.O. Hviezdoslava.

Ďalej nás čakala cesta a výstup na Oravský hrad ,na ktorý budeme ešte dlho spomínať. Mali sme aj sprievodkyňu takže celú prehliadku sme mali aj s komentárom, bez ktorého by nám to veľa nedalo a nezaujalo by nás to asi v takej miere. Po výstupe na samý vrch, až na poslednú vežu, sme boli príjemne fyzicky unavení, ale podľa môjho názoru psychicky oddýchnutí, pretože taký krásny výhľad na okolie, prírodu a pohoria sme už asi dávno nevideli.

Po tejto ,,náročnej´´ túre sme pokračovali na miesto nášho ubytovania do Habovky. Keď sme dorazili a vystúpili z autobusu sme mali väčšina pocit že sme opäť malými deťmi na prázdninách u starej mamy. Aspoň tak to na nás pôsobilo. Habovka je  príjemná, kľudná dedinka na Orave, s množstvom potôčikov, zelene, domov ,pohorí a milých ľudí. Ubytovanie bolo najlepšie, aké mohlo byť. Izby boli veľmi pekné ,takisto aj kuchyňa a spoločenská miestnosť, ktorú sme mali k dispozícii kedykoľvek. Majiteľka bola veľmi zlatá, dobrá a príjemná. Keďže sme mali nakúpené množstvo potravín na grilovanie, mohlo sa ísť na to. Bolo skvelé grilovať v kruhu spolužiakov-kamarátov niekde vonku a popritom sa smiať, zabávať, tancovat, rozprávať, preberať rôzne témy, hlavne spievať a fotiť sa takisto. V neskorších nočných hodinách sme dojedali posledné jedlá a pomaly dávali do poriadku terasu a gril, ktorý sme mali takisto  bez problémov k dispozícii. Nakoniec  sme sa pobrali do izieb, osprchovali sme sa, pripravili veci na ďalší deň a šli spať, pretože sme vedeli že ďalší deň bude o dosť náročnejší ako ten prvý.

Budíček a odchod v utorok 4.10.2011 bol o dosť skôr ako v predošlý deň. Horko ťažko sme vôbec vstali zo zohriatych postelí, obliekli sa a šli na raňajky, ktoré boli viac než výdatné. Pobalili sme si posledné veci, poďakovali a rozlúčili s  majiteľkou. O 06:10 hod. sme už sedeli v autobuse a čakali na posledných pár oneskorencov a vyrazili sme na cestu do Poľska presnejšie do koncentračného tábora Osvienčim.

Cesta bola veľmi dlhá, nudná a únavná, ale aspoň sme dohnali spánok a oddýchli si od skorého vstávania.

Najočakávanejším  miestom pre nás bol bývalý koncentračný tábor Osvienčim (Auschwitz). Bola nám pridelená poľská sprievodkyňa, ktorá sa učí po slovensky, takže nebol problém jej porozumieť. Bola to ozajstná skúsenosť, byť tam, vidieť to a počúvať ako to tam všetko prebiehalo. Všetko to zverstvo, zlo a krutosť vykonaná na nevinných ľuďoch. My si to už dneska nevieme ani zďaleka predstaviť aké to všetko bolo. Myslím že je aj tak trochu zbytočné to opisovať pretože v každom z nás to zanechalo istý zvláštny pocit a dojem, nad ktorým sa už každý pozastaví sám a uvedomí si že to všetko zlo robil človek človeku.

Po odchode z Osvienčimu sme vyrazili na cestu do korunovačného mesta Krakov. V meste sme už dostali rozchod, ktorý sme väčšina využili na doplnenie energie v stravovacích zariadeniach. Poniektorí stihli nakúpiť aj zopár suvenírov, pokochať sa a pofotiť krásnu starodávnu architektúru. Po dvoch hodinách rozchodu  sme sa všetci na čas stretli na vopred určenom mieste, kde nám nakoniec naša profesorka oznámila že cestu späť na parkovisko, kde parkoval autobus nemusíme absolvovať peši, ale dovezieme sa tam na mini autíčkach, ktoré sprostredkúvali obhliadku mestom. Tie autíčka skôr pripomínali golfové vozíky alebo papa mobil. Na cestu v nich asi nikdy nezabudneme.

Unavení a vyčerpaní z celého dňa sme nasadli do autobusu a pred sebou mali ,, neskonale´´ dlhú cestu domov do Piešťan. Domov sme prišli v neskorých  nočných hodinách, vzali sme si všetkú batožinu, rozlúčili a pobrali sa domov a na internát.

Osobne si myslím že tento náša exkurzia dopadla veľmi dobre, a ja len dúfam, že sa v budúcnosti opäť niečo podobné uskutoční.                                P. Gregorová